Vyberte si z ponuky

O Yerba Maté

ČO JE VLASTNE YERBA MATÉ

Yerba maté je energetický nápoj, pripravovaný z vysušených, zľahka opražených a rozomletých lístkov cezmíny paraguajskej – Ilex paraguariensis. Tento stále zelený ker rastie len v oblasti Južnej Ameriky, takže predstava, že by ste si ho v rámci svojich pestovateľských pokusov vypestovali doma na záhradke je v podstate dosť veľké sci-fi. V histórii sa už objavilo nespočetné množstvo pokusov vypestovať túto rastlinu v rôznych oblastiach sveta, všetky však stroskotali. Zdá sa, že pre yerba maté je súdená oblasť Južnej Ameriky, najviac sa mu darí v argentínskej oblasti Misiones. Asi to tak zariadil samotný Pajšuma, pestovanie cezmíny je totiž jedným z hlavných zdrojov obživy pre tunajších obyvateľov. Ale o tom neskôr...

Cezmína paraguajská si žiada špeciálne prírodné podmienky, konkrétnu vlhkosť vzduchu, jeho teplotu a dostatok času a trpezlivej starostlivosti. Misiones, rozlohou neveľká provincia na severovýchode Argentíny, ktorú pretkáva množstvo riek a potôčikov, vytekajúcich z pohoria Sierra Misionera, jej vyhovuje absolútne.

Ako sa cezmína paraguajská pestuje v súčasnosti

Vyklíčené rastlinky sú asi do 6 mesiacov pestované pod každodenným dozorom v skleníkoch. Po polroku dosiahnu výšku asi 10 – 15 cm a sú pripravené presadiť sa na pole. Po ich presadení sa okolo krehkých rastliniek postavia akési zátarasy – ochrana proti vetru, zime, ale aj silnému slnečnému žiareniu. Asi po roku je rastlinka dostatočne vysoká a mohutná na to, aby bolo možné úpravou pôdy a jej zastrihnutím pripraviť správny tvar budúceho stromu.

Cezmína paraguajská začína plodiť medzi 4 – 6 rokom, pričom najväčší výnos dosahuje medzi 8 – 10 rokom. Po tomto období však produkcia, samozrejme, pokračuje aj naďalej, známe sú dokonca aj prípady, že sa úroda zbierala aj zo 60-ročného stromu.

Zo stromu, ktorý je práve v období najväčšej úrodnosti, je možné zbierať úrodu každých 10 mesiacov. Prevláda pritom ručný zber lístkov, pracovníci, ktorí sa živia touto aktivitou, dostali lokálne pomenovanie tereféros. Zbierajú sa celé dlhšie vetvy, na ktorých sú rozvinuté lístky, pričom už pri zbere odstraňujú tereféros príliš hrubé alebo, naopak, príliš jemné konce vetvičiek. A potom už prichádza na rad samotné spracovanie...

Ako sa cezmína paraguajská spracováva do podoby yerba maté

Prvá časť spracovacieho procesu sa nazýva sapecado. Cezmína paraguajská putuje do pece, kde je vystavená priamemu ohňu, pričom nestráca charakteristické vlastnosti ani vitamíny. Následne prichádza na rad ďalšie sušenie, tentokrát však už len vplyvom vysokej teploty. Po asi 3 hodinách sú lístky aj vetvičky úplne vysušené a pripravené na ďalšie spracovávanie – proces mletia, ktorý sa označuje výrazom molienda.

Namletým yerba maté sa plnia jutové vrecia, označované sú podľa dátumu zožatia a jeho pôvodu. Takto uskladnená yerba prechádza k jednému z najdôležitejších procesov v jej spracovávaní – k zreniu. Počas neho získava svoju charakteristickú chuť, vôňu, ale aj farbu. Jutové vrecia sú uskladňované v špeciálnych miestnostiach, kde je udržiavaná konštantná teplota a vlhkosť. Doba zrenia sa pohybuje od 8 do 12 mesiacov, závisí od konkrétneho druhu. Zaujímavé je, že podobne, ako je to u vína, ani u yerba maté neplatí, že čím dlhšie zreje, tým je lepšie. Podľa odborníkov na výrobu yerba maté existuje len jeden správny okamih, v ktorom je potrebné proces zrenia ukončiť. Ak sa tento okamih premešká alebo, naopak, urýchli, negatívne sa to odrazí na kvalite samotnej yerby.

Dozreté yerba maté následne prechádza procesom druhého mletia. Po opakovanom mechanickom drvení sa sortuje, teda odstraňuje sa prach a príliš hrubé časti. Potom už nasleduje len balenie, ktoré v súčasnosti prebieha mechanicky.

Ako to celé začalo

Ako prvú začali spracovávať cezmínu paraguajskú pôvodní obyvatelia Južnej Ameriky – indiánsky kmeň Guarani. Podľa legendy ju domorodý národ dostal do daru od svojho boha Pajšuma. Ten im pošepkal aj tajomstvo zberu a prípravy tohto nápoja bohov z lístkov a stoniek vzácnej rastlinky.

Yerba maté sa vďaka svojej schopnosti zosilňovať účinky liečivých bylín postupne stalo súčasťou bylinnej lekárne domorodcov.

Jezuitskí kolonizátori tak začiatkom 16. storočia našli uprostred divočiny kmeň sršiaci energiou a kypiaci zdravím. Koncom 17.-teho storočia rozšírili kolonizátori tradíciu pitia yerba maté do mnohých ďalších oblastí, predovšetkým pre Argentíncov však navždy ostane národným nápojom.

A prečo tvrdíme, že je dobré piť yerba maté?

Nápoj yerba maté, či už v teplej alebo studenej verzii, je jednoznačne zdravšia alternatíva kávy. Poskytuje celú škálu zaujímavých chutí, ktoré možno prirovnať k chutiam niektorých druhov silných zelených čajov.

Dokáže povzbudiť a zrelaxovať, navyše obsahuje množstvo dôležitých vitamínov a minerálov (vitamíny B1, B2, C, PP, draslík, meď, horčík, mangán). Zlepšuje koncentráciu, fyzickú a duševnú kondíciu, podporuje zdravý stav vlasov, zubov a nechtov. Potláča pocit hladu, na druhej strane však podporuje zažívanie a podieľa sa na obnove poškodených tkanív v žalúdku a črevách. Tento čarovný nápoj detoxikuje krv, pomáha funkcii obličiek, ale aj srdečnej činnosti.

Posledné vedecké výskumy dokázali, že yerba maté veľmi pozitívne pôsobí pri arterioskleróze, znižuje totiž hladinu cholesterolu v krvi. To potvrdzujú aj lekárske záznamy argentínskych Gaučov, ktorí vôbec nepoznajú kôrnatenie tepien, a teda ani infarkty a mozgové príhody. Okrem tela zosilňuje yerba maté aj ľudského ducha – posilňuje totiž oslabený či unavený nervový systém.